RECEPT NA ÚSPECH? KVALITNÍ HEADLINERI!
Samozrejme, za 4000 korunový lístok človek očakáva nejaké hviezdy a na NOVA ROCKu ich bolo požehnane! Prvý deň bola ozdobou pódia grungeová legenda ALICE IN CHAINS, v zostave s novým spevákom Williamom DuVallom. Všetky moje obavy sa rozplynuli pri prvých tónoch kultovej pecky „Them Bones“ a tento charizmatický spevák neurobil pamiatke zosnulého frontmana Layneho Staleyho hanbu. V štvrtok vystupovali okrem iných aj QUEENS OF THE STONE AGE, neopakovateľná americká kapela, ktorej sa bohužiaľ ušlo len druhé pódium bez veľkoplošných obrazoviek. Práve vtedy na hlavnom „BLUE STAGE“ dávali starí borci z MOTORHEAD také veci ako „Ace of spades“, či „Overkill“. To celkom určite nebola zo strany organizátorov šťastná voľba a obom kapelám tak ubrali divákov. Úžasný a veľmi horúci deň zakončovala METALLICA, ktorá od prvého výkriku Jamesa Hetfielda nedala nikomu vydýchnuť dve a pol hodiny! Dokonca si na pomoc zavolali už spomenutého speváka z ALICE IN CHAINS aj Lemmyho z Motorheadu a končili až okolo druhej hodiny ráno...
Ďalší deň nás neskutočné teplo vyhnalo zo stanu už o pol deviatej ráno a môj úmysel doobeda si pospať bol zmarený. Kým kapely začali hrať, museli sme s priateľkou riešiť existenčné problémy. Zháňali sme vodu, tieň, miesto na grilovom rošte a nestačili sme sa čudovať výmyslom fanúšikov, ktoré boli naozaj divoké. Boli tam ľudia, ktorí si vyrobili šaty z vriec na smeti, aj polonahí záškodníci celí od blata, ktorí sa vás snažili zašpiniť ak ste pôsobili príliš čisto, či chlapci v nafukovacom kostýme Spongeboba, ktorí skrátka vypili priveľa piva...
V piatok sa nekonal žiaden oddych ani pod pódiom, pretože už o piatej skočili na BLUE STAGE novozélandskí rockeri THE DATSUNS a ukázali všetkým ako má vyzerať starý nefalšovaný, ničím nevyčačkaný rock n roll bez škrupín. Nasledoval anglický rock v podaní STARSAILOR, aby potom americkí LIVE poriadne pritvrdili. Na RED STAGE sa zatiaľ odohrávali viaceré zaujímavé punkrockové, ska a alternatívne počiny. Skrátka o červenom pódiu môžeme skonštatovať, že sa zameriavalo na alternatívne prúdy v hudbe, zatiaľ čo BLUE STAGE bol domovom pre klasický rock. Prečo potom nevystúpili MASSIVE ATTACK tam, ale na BLUE STAGE, je mi záhadou... Ich (síce kvalitné) vystúpenie strelilo výrazne štýlovo mimo, pretože malo to pramálo spoločné s rockom (Asi toľko ako Depeche Mode či Prodigy:). Zlatým klincom piatkového dňa boli Brian Molko, Stefan Olsdal a Steve Hewitt z PLACEBO. Nastúpili s ohromnou energiou a ľahkosťou a odetí nezvyčajne všetci v bielom. Hrali hlavne pesničky z nového albumu MEDS (Song to say goodbye, Infra-red, Post blue...), ale aj staré známe veci ako Black Eyed, Special K, či Every you Every Me. Nielen mňa mrzelo, že nezahrali ani jeden prídavok a odišli po necelej hodine a trištvrte.
Aj sobota stála za to a APOCALYPTICA aj OOMPH! boli toho živým dôkazom. Potom sa privalili BLOODHOUND GANG a predstavili sa ako najšpinavšia kapela na svete. Spustili kolotoč primitívnej ale vtipnej zábavy a odpálili hity ako „The Ballad of Chasey Lane“ alebo „Firewater burn“. Spevák to nemal ľahké. Najprv schytal od basgitaristu plnú šiltovku čerstvého moču za to, že sa opovážil hrať Depeche Mode. Potom basgitarista nútil obecenstvo spievať „Jimmy Pop is a homosexual“. Čo vám budem hovoriť, bloodhoundi ostali verní svojej povesti amerických prasiat a celý čas urážali Rakúšanov nápismi na veľkoplošných obrazovkách. Tí sa smiali a spievali s Jimmym dokola „The Roof, The Roof, The Roof is on fire...“.
Celý festival som tušil že Axel Rose s novou kapelou, (celkom drzo stále s názvom GUNS n ROSES) ako záverečná bodka nie je dobrý nápad. Potvrdilo sa. GnR začali show ohňostrojom a nesmrteľným hitom „Welcome to the Jungle“ a to bolo miesto kedy nastal zlom. Axel zaspieval happy birthday členovi štábu, ale to sa dalo ešte vydržať. Ľudia však začali odchádzať, keď začal predstavovať svoju novú kapelu. Vždy keď predstavil nejakého člena, nasledovala demonštrácia jeho schopností na 5 minútovej improvizácií a sólovaní, ktorá bohužiaľ bola pridlhá a nudná. Toto sa zopakovalo viac krát a fanúšikom pri spomienke na Slasha muselo prísť zle, alebo smutno. Zachránili to iba staré hitovky ako „Patience“, či „Knocking on a Heavens Door“. Nasledoval odchod, potom návrat a zopár prídavkov, napríklad „Paradise city“. To bola nešťastne zvolená bodka za najväčším hudobným festivalom v strednej Európe. Na druhé ráno to celkom dobre vystihol jeden chlapec z vedľajšieho stanu:
„Dav hovorí : AXEL, GO HOME! A Axel na to . WHAT? YOU SAY YOU WANT ANOTHER SONG?“
AJ NAJLEPŠIA ORGANIZÁCIA PRI ISTOM POČTE ĽUDÍ VIAZNE
Pravdupovediac, na NOVA ROCK som išiel s veľkou nádejou, že hudobný festival v Rakúsku sa musí niesť v znamení absolútneho poriadku a stoviek sbs-károv. Organizácia síce bola dobrá, ale mala isté medzery. Veľkým plusom boli záchody. Bol ich dostatok a stále boli vyprázdňované, čistené a dezinfikované. Tiež voda bola studená a zadarmo, ale bolo pri nej naozaj katastrofálne málo miesta, čo sa prejavilo najmä počas horúčav, kedy sa vytvorili obrovské rady, v ktorých ste stáli i pol hodinu. Na zemi bol neuveriteľný neporiadok (plechovky, poháre, zvratky, jedlo...) a predsa niektorí exoti chodili bosí i na záchody. Stánkov bolo pomerne dosť a ceny „európske“ pivo či cola vás stáli 3 EURO za 4dcl a taký 3dcl kokteil ste mali od 7 Euro. Za gyros ste zaplatili 4 EURO a nanuk ste mohli mať už od 1 EURO. Ak sa vám nechcelo chodiť ku stánku s pivom, pomedzi ľudí stále chodili pojazdní predavači chladeného piva, ktorí vám za 3 EURO pohár doplnili.
Medzi modrým a červeným pódiom sa tiahla cesta, kde ste si mohli kúpiť tričká, odznaky a suveníry od výmyslu sveta. Ako na každom festivale tu bol aj bungee-jumping, tetovanie a piercing. Teda okrem nedostatkov v čistote prostredia (za ktoré si môžu návštevníci sami), príliš pomalého zásobovania vodou a absencií tieňa to bol skutočne skvelý festival. Hudobné vystúpenia boli tak kvalitné, že poľahky zatienili všetky negatíva tohto podujatia a určite v každom z rockových fanúšikov zostalo veľa zážitkov. Cestou domov, keď sme kráčali okolo kolóny áut, som zbadal plagát „SEE YOU AT NOVAROCK 2007“ a už som rozhodnutý, že tam nebudem chýbať!
